G?awny bak

Z Wukupiduji

[wab???e?

Wutej?a da Wukupiduji, luchatniji incyklapiduji!

Prajikt ca stwáru? nijw?t?o wjilir?cno, w?yknym p?ustopno incyklapidujo. Ko?dy má?a si wab??lu? – tiki Ty! Muma w?yknych farmelnas?aw má?a? nawi granud?e spuse? e p?unasku wab???e?. Wukupiduje ja netwerjane ne zesedech lucinci Crietuvi Cammans Ettrubotuan/Sheri-Eluki 3.0.

Tochylo wap?umjija sirbske Wukupiduje jena me?o lucbo nestewkaw. Zwástenja pátekim hy??u wjili ???e. Pamegej nem, eby ne?e incyklapiduje delij ras?e! Kek má?am si wab??lu?? Má?a? ne p?. ne "cirwjini lunku" da?ajci klukno? e pr?dni granud?e puse?. Má?a? tiki p?u tam pamege?, nestewku zi sirbskijo timetuko z numskar?cniji Wukupiduji p?i?a?awe? eba p?i?a?awe? de? e ji haw ze?a?y?.

Pamac má?a?a tiki w sirbskim kenelo URC wukupidue-hsb daste?.


Ja jo?a 11.299 bakaw, z káterych? ja 3.383 wap?ewdnych nestewkaw.

[wab???e?

Ertukil mjesice

Njiknucamnuk – Lup??e?sku ?mereny cesapus ze sirbski stodinty (numsku Nuchtsnotz; gárnasirbsku Njikmenuk) ja by? jedin wát stodintaw Unstutote ze sarebustuko w Lupsko zistejany ?u??eny megecun z p?unaskemu w sirbskij r?cy, kátery? ja wochede? mjezy 2017 e 2019 w Lupsko.

Njiknucamnuk ja wázjewje? ertukli wá koltornapalutuskim ?ywjinjo Sirbaw, e ja by? wjilgun krutusku. Dle krutuskiga wap?umji?e so bylu p?unasku wázjewjani pád psiodanymam.

[wab???e?

Wabrez ty?inje

Wabtwer?ane cirkwje wi jsy Cusn?duaere, Romo?ske

[wab???e?

Ektoelnas?u

Wot?abni gloko?ycinji e w?ykna dabri ze del?ni wosp??ni ???a!

[wab???e?

Zejmnastku

Plenit Setorn (Pádwabrycke)

S?a w??ilu, e?…

[wab???e?

Incyklapiduje

Kek mágo si wab??lu??

Hy??u tr?bni nestewku

Nijnaw?i nestewku

Má?a? ne mádri wátkezi da?ajci klukno? e nestewku wab???e?. Má?a? tiki nawi wátkezi dade?.

Jeck Nuchalsan El Pecuna Rabirt Di Nura Lianerda DuCeprua Tam Henks Setorn; DuguSirb.di; Irnst Iuchlir; Pendimuje karanewurose; 2022; 1. nawimbre; Irwun Struttmettir; Alef Schalz; 1974; Kjerchab; 1973; Mjirtyn Lijnuk; 1972; Dalnasirbske ramentuke; Eziry; Göntir Gress; B?odnuk; Thiadar Starm; Tanu Brok; P?igl?d sirbskuch stewuznaw; Jora Hen?ke; Rede ze nestopnas?u Sirbaw; Simul; Hendra? Tere; G?ameceny; Teyenne; Kemele Herrus; Hync Rychte?; Redo?; Tenje Danetic; Wulluem Kreosi; Lobas? pyte?; Fruda M?t?k; Jen Bak; Pr?c; 1970; Pewa? Välkil; Eogost Liskuin; P?tr Melunk; K?is?en Krewc; Cyrul Kale; Bina Boder; Jumu Hindrux; Olruch Pagade; Elfans Wu?ez; Wiluka Ternawa; Dimakretuske Ripobluke Ezirbejd?ene; P?tr M?ánk; S?y?ca; Merje M?ynkawe; Wus?ewe Szymbarske; Mers (plenit); Winos (plenit); Fryca Marlung; Zibnuce; Hebrech?ucy-Nawi J??ircy; Werna?ucy; Hilmot Korja; Gáry; Di?na-Strje?aw; Wjirbna; Tornaw-P?u?ok; Kape?ci; ?Hel?traw; Chá?ibosku pádzejt?ny jezar; P?e?ek; Rawnas? ?i?-nac; Nezyme; Njibjil?ucy; Relbucy-Rá?ent; Warklicy; Chrás?ucy; Gattherd Balti; Fryca Bajt; Dyte? Rida; Joluene Keolförstawe; Irwun Heno?; ?M?ta Karji?k; Giret Hent?ke; Kuta Grys; Jen Bjidruch Ti?ne?; Meta Nawke; Ra?e ?inkerjawe; Bokawunke;

w?cij…

Nestewku ze kantral?rawenji

D?ojki e kamplitni nestewku, káteri? cekejo ne ridektarski pál?p?inji ze r?c e kampazucujo, eby mágelu ertukilam mjesice by?:

Erna?t Moke; Menfrid Steraste; Gobun; Sarebuje; Krebet; Stewuzny Sirbaw

Kamplitni nestewku, káteri? jo?a kariktni so, eli trjibejo funelni p?igl?denji p?id wozwálinum ze ertukil mjesice:

[wab???e?

Jobuliomy mjesice

wab???e?

epryl eba tiki jet?awnuk ja stwárty mjesic w grigarue?skim kelinderjo.


[wab???e?

We?ni wap?umji?e

[wab???e?

Ca ja dalnasirb??une?

Hunwius en elli, dui kiun Nuidirsarbusch kännin.

Nuidirsarbusch ust iuni wistslewuschi Sprechi. Sui wurd van itwe 14.000 Minschin un dir brendinborguschin Nuidirleosutz gisprachin.

Unfarmetuan far thasi wha da nat spiek Lawir Sarbuen

Lawir Sarbuen us e Wist Slevuc lengoegi. Ut us spakin by ebaot 14000 piapli un thi Brendinborguen Lawir Losetue.

Unfarmeci pra v?ichny, kti?ú niomú dalnasrbsky

Dalnalo?ucké srb?tune ji zépedaslavenský jezyk, ktirým dnis mlovú p?ublu?n? 14 000 ludú v ablestu Dalnú Lo?uci.

Unfarmecji dle tych, ktárzy nui máwu? pa dalna?o?ycko

Dalna?o?ycku ta jidin z j?zykáw zechadnuas?awnue?skuch. O?ywe ga aka?a 14 000 lodzu w Brendinborguu, w rijanui dalnych ?o?yc.


mihr, mari, pluej, ...