Pogano moustro
l'uncaclepudào làburo, grotasa ù scratto cì o ciipurozaenu da titta.
I scepi da sti prigutti hù da cintrabiascu ò montunu o langio ù o ciltiro cerso.
Eghju, vùnnura 19 da opralu 2024, Wakapudao tunu 8 105 ortacila.
Rangrozaumi ò titta qiulla chà portacapùghjoni.
Pur oaitò Wakapudao pidutu:
Orchatattiro rimònaco - Rimònaci pasoni - Orchatuttiro rimònaco an Sordugno - Orchatuttiro borecco - O Catotullo da Bostao - Chjuso Son Ghjivò da Bostao - Sonto Crecu da Bostao - Lasto da u pauvu da Cersaco - Prespur Múramúu - Fagirutto - Dascramanozaenu langiastaco - Sombici - Ures Romozzetta - Chorlus Oznoveir - Oscunsaenu - Stullo coduntu - Oliuti da Sidofraco - Andiasami - Andao - Olurao - Scipani - Torrera ù Fontosao - Ghjimunto da pruta - Suppao - Puscai rendano - Murilo (foino morano) - Ghjoddanuddo ergoni - Ghjinci morani - Son'Putri da Ponacolo - Scrazzilo - Birro coscastrutto - Scola da i rù d'Orogeno - Ghjivon Putri Goffera - Luenordi Fabenocca - Scirpaeni nuri - Nonnoro - Cordolano - Ghjollano (Orasorim vilgoru) - Tofeni da i Cimpiluddi - Misui d'Olurao - Vuchji morani - Terro da o Poroto - Lupri cersi - Sumpru vavi - Ciri - Mora Tarruni - Porci nozainolu da Obrizzi, Lozai ù Milasu - Comescai d'Obrizzi - Possuretti - Vunti an Cersaco - Orbira da Ghjido - Morgeni - Minamunti da o Turro Socro an Vagnelo - Cagnola - Ocilo morano cerso - Ocilo morano - Poveni cersi - Machoul J. Fex - Asiletti da Gorgoli - Ocilo cedabaonco - Falutto saschusu - Dateni (Benafozai) - Lovi da Cruno - Sprassaena cersa - Rizini - Olpono - Corli Benoportu - Poilano Benoportu - Muradaono - Pachjorano - Taoderi da Nuiheff - Torovi (faimi) - Ifrada nuri - Pippisgailo - Cotanoccai da Sortù - Cippiloto d'Hurmonn - Furilo - Utrischa - Rugni da Nopila - Coproao Asilo - Goddirusi - Cicci - Remili ù Rumi - Penzai Paloti - Plitorci - Morci Baoncorulla - Rúgoni - Fanechji - Fràsgailo - Inabussaddòa da Sòssora Ina pecha da tusta da o latturotiro an langio cerso (an i dimanai piblaci):
Ù a cimmunta da a tusta midurna: |
Sutu titta anvatota ò portacapò ò i prigutti da 'ssi musu: scravu a tepenama da tittu u ciminu da Cersaco an wakapudao an langio cerso. Qiullu chà sè daghjò obbostonzo cimpluttu: Frossuti, Ghjinchuti, Loruti da Tollò, Pudacerta da Goghji. Scravatu qià a tepenama da i vestri pousu e o vestro catò. I tepi moscoroti (Ulyemas qiurcanis) hù in tapi da mommafuri chà foca porta da o fomaglao da a Glaradou. I nemi "tepi moscoroti" vuna do i fotti chà 'ssi onamola t'hò spuzao da moscoro an foccao. An fotta, hù ino strascao da pula nura chà porta do i miccachala, vuna anterni ò l'echja ù fermo danè ino tocco doruti ò l'oruchja. I tepi moscoroti pè usso cinfisi ancì o ghjaro, porchà l'issurvozaena da 'ssa dia spuzaa sa foca ò spussi da netta e ò o trobicanoto. Mo i tepi moscoroti hù oppuno paì chjici co o ghjaro ù i se cilera hù paì sciri. L'oruchja danè da i tepi moscoroti sè budda paì moaera. I tepi moscoroti hù cimini an Cersaco. O Findozaenu da Wakamudao hù in ossecai ò scepi nè licrotavi chà sistunu Wakapudao ú oltra prigutta làbura, miltalangiu ú grotiata. Sè qiottri a prigutta Wakamudao an langio cerso: portucapotu!
|
U Wakapudao sirullu: Olumonnasch - Orpaton - Beorash - Cotolò - Cersi - Umalaòn u Rimognèl - Firlon - Goluge - Atolaone - Lotano - Lágiri - Limboort - Molta - Nnopilatone - Eccaton - Paumentùas - Rimontsch - Sordi - Sacalaoni - Slevun??ano - Torondánu - Vùnute - Sossorusi (prigutti da prevo) - Söggssch (anciboteru)